Vytisknout
Kategorie: Psáno aspergery
Zobrazení: 1452

Určite každý človek v živote pozeral nejaký film, ktorý pojednával o autizme alebo riešil problematiku autizmu. Pre veľkú časť ľudí je najznámejší Rain Man, lebo vykresľuje určitú časť autizmu, ktorá nie je úplne totožná zo samotnou realitou. Som videl veľa filmov ktoré priam poukazovali na určité časti autizmu, ale nešli do hĺbky. Keď som pozeral Rain Mana, tak som si premietol že moje správanie nie je také, ako bolo opísané vo filme. Ako určite nejaké tie črty s určitou postavou mám spoločné, ale nie úplne všetky. Ja som skôr taký pokojnejší typ autistu a nebol som taký živý ako Rain Man. Ale celkovo to pre mňa bol niečím zlomový film, vďaka ktorému som začal vnímať svoj vlastný autizmus, ale ešte som sa nad tým až tak nezamýšľal. 

Ďalší film ktorý s autistickou tématikou súvisel tak bol Adam. Ten som prakticky vnímal ako takú romantickú oddychovku, len s tým že ten chalan tiež bojoval s tým že je Aspík. Prakticky ten Adam miestami bol človek ktorý mal ešte horšiu formu autizmu, len s tým rozdielom že ťažko znášal samotu. Proste mal ľudí okolo seba a na tých ľudí sa nejakým spôsobom spoliehal. Prácu ktorú získal, tak tam mu tiež pomohol jeho vlastný kamarát. Keď sa s ním rozišla priateľka len preto, že určitým spôsobom nechcel byť samostatný. Keď som dopozeral film, tak som si vravel že či všetko čo tam bolo, že či dávalo zmysel. V skutočnosti všetky veci dávali zmysel lebo skutočne bol nadaný, len nie úplne samostatný.Teda to čo píšem, môže väčšina ľudí vnímať inak a každý si môže vyvodiť vlastný záver. Ale viem že to bol film, ktorý nevystihol môj autizmus a ani samotnú realitu okolo mňa. 

Ben X sa do istej miery sa u mňa zlomovým filmom. Skrátka dej bol o chalanovi čo tiež mal rovnaké postihnutie ako ja a cez hru si hľadal svoju virtuálnu priateľku. Neskôr sa ukázalo že tá priateľka bola tým jediným svetlom čo v živote a ja som postupne začal že je niekto s kým môžem rátať. Ben X najlepšie odráža môj reálny svet, jemu sa smiali, šikanovali ho a prakticky pri ňom stáli len mama a priateľka. Aj keď pri mne stojí viac ľudí než pri ňom, ale viem že to bol najlepší film čo som videl. Lebo skrátka odrážal tú realitu, skrátka ukazoval bez servítky aký autizmus v skutočnosti je. Ale mal som rád na tom filme práve tú úprimnosť a ten film málokto dokázal prekonať lebo bol skrátka silný.Dával možnosť sa nad vecami zamyslieť, nad ktorými sa bežný človek nezamyslí. Neskôr aj iní ľudia si to skutočne pozreli a uvedomili že ten film má silu ponúť s ľudmi.

Temple Grandin to bol proste jeden úžasný film a tiež odrážal určitú skutočnosť. Páčilo sa mi že všetko čo bolo vo filme tak bolo podľa skutočnej udalosti. Samotný názov filmu je podľa skutočnej autorky, ktorá je autistka a v skutočnosti pomáa ľudom a ukazuje že jej postihnutie nie je žiadnou prekážkou v živote. Temple sa neskôr stala mojim vzorom a v mojich očiach bola hrdinkou. Ten film jasne ukázal že autizmus nie je až taký zlý. Ja som si to tiež myslel keď som sa narodil, tiež som si myslel že môj autizmus bude strašiakom. Ja si myslím že po tom filme si každý utvrdí svoj názor v tom, že ten film mal zmysel a niesol určitú osvetu. Tá osveta je najme v tom že byť iný vôbec nie je zlé a je na každom ako to v skutočnosti dokáže prijať. Lebo každý z nás to tak cíti vnútorne a vie že ako autizmus zmení ľudom život.

 

Max a Mary to ani netreba zdôrazňovať celý ten dej. Len môžem povedať že tento film mal s autizmom spoločné strašne veľa. Skrátka si vo svojom živote prežil takmer všetky fázy, ktoré nie vždy boli úžasné a niekedy musel padnúť na samotné dno, aby ukázal že sa život dá zvládnuť. Ale potešilo ma na tom filme, že to nebolo len depresívne ale že tam boli momenty, ktoré rozveselili. Ja keď som to videl prvý krát, mal som vážne obavy ako to dopadne a výsledok nakoniec bol skvelý. Skrátka dej o jednom krásnom priateľstve, ukázal že človek nec je akýkoľvek, tak by mal byť milovaný. Lebo bez lásky v skutočnosti človek nie je ničím, maximálne sa stáva iba smutným samotárom. Presne tento film ukázal že je dôležité, aby človek nebol nikdy sám a mal vždy niekoho kto ho má skutočne rád. Lebo keď človek nie je sám, tak zistí že je to tá najkrajšia vec na svete. Človek vtedy príde na to že najlepšie veci si za peniaze nekúpi. 

Ja som Sam je film ktorým celé to moje vnímanie reálne uzavriem. Krásny film o tom ako sa Sam staral o svoju dcéru aj keď miestami bol na úrovni dieťaťa, že aj tá dcérka to vnútorne cítila. Nebol to Aspík ako ľudia čo boli spomenutý vyššie, ale bol iný. Prakticky bojoval o svoju dcéru, lebo mali pocit že sa o ňu nevie dostatočne postarať. Ale na filme bola krásna práve tá láska k tej dcére, ktorá mu tiež bola oporou. Páčilo sa mi na tom filme že mi dal nejaké zamyslenie do života. Že niekedy to nie je až také zlé, ako si niekedy myslím. Len niekedy sa treba na veci pozerať inými očami a vtedy prídem na to, že sú ľudia čo sú na tom horšie. Som rád, že som videl ktoré mi veľa dali a dali mi impulz sa nad tým, že nič nie je také zlé.

Za posledné roky som videl veľa filmov, ale filmy rozoberajúce autizmus tak to je skutočná vzácnosť. Niekedy by bolo viac apelovať na ľudí, aby takéto filmy robili. Treba vravieť o autizme a najlepšie je, keby sa to riešilo verejne medzi ľudmi. Potom by sa viac začalo poukazovať na tú problematiku a ukázalo by sa, že tie deti sa vedia začleniť do spoločnosti. Autizmus skrátka netreba odpísať a je dôležité, aby sme mu čelili. Aby sme si povedali že sa dokážeme etablovať do samotnej spoločnosti. Každý autista na svete tu má svoje miesto a je vďačný keď má nejakú prácu. Sú to ľudia čo si vážia každú maličkosť okolo seba a veľmi by bolo skvelé, keby je takýc ľudí viac. Títo ľudia si skrátka zaslúžia, aby im niekto dal šancu a oni by ukázali, ako ju vedia využiť.